Príbeh Zdenky: Zmenila som život a som šťastná!

11.12.2010 13:52

Ako sa máš? Jednoduchá otázka, ktorou nás takmer denne bombardujú kamaráti a známi. Odznieva na ulici, v telefonátoch aj vo všetkých formách virtuálnej komunikácie. A odpovede na ňu? Väčšinou nie sú veľmi radostné, pretože si vždy nájdeme problémy či nepríjemnosti, na ktoré sa môžeme posťažovať. Robila to tak aj Zdena, no nakoniec sa rozhodla svoj šedivý život radikálne zmeniť.

 

„Hovorím to síce až teraz, no v podstate mi celý život nič nechýbalo. Mala som priateľov, vážnu známosť, prácu. Keby som bola o niečo spokojnejší typ, žiarila by som šťastím. No akosi mi to stále nestačilo. Bolo to síce všetko fajn, no stále sa mi žiadalo všetkého viac a lepšie. Mala som pocit, že môj vlastný život mi je akýsi pritesný, nedovolí mi naplno dýchať.

 
Nepáčil sa mi ten stereotyp, v ktorom som uviazla. Vedela som, ako bude vyzerať každý nasledujúci deň, aký scenár budú mať rozhovory s priateľmi, čo mi môj partner Roman kúpi na narodeniny. Chýbali mi nové podnety, nemala som pocit, že by sme sa niekam hýbali. Navyše sa k tomu pridal vnútorný hlas, ktorý mi hovoril, že toho príliš veľa tolerujem. Zatvárala som oči pred šéfovými nekorektnými spôsobmi, tvárila som sa, že tak celkom neviem o Romanovej občasnej záľube v automatoch. Každý deň sa vyskytla nejaká vec, ktorú som prešla mlčaním, no nakoniec sa to všetko prejavilo na mojej podráždenosti. Cítila by som sa úplne vyšťavene, bez energie, ku koncu som už len kričala a sťažovala sa.
 

Bola som taká nepríjemná, že som začala liezť na nervy sama sebe. Odhodlanie zmeniť celý život neprišlo zo dňa na deň, no zrazu som si uvedomila, že takto to ďalej nepôjde. Cítila som, že to môže, ba priam až musí byť inak. A začala vo mne rásť túžba zmeniť niečo. Najskôr to bol len účes, potom som sa začala inak obliekať. Viac žensky a odvážne. Nakoniec som začala sledovať ponuky práce a na niekoľko z nich som reagovala. Ohlasy boli veľmi pozitívne, do dvoch zamestnaní ma chceli prijať, a to mi dodalo odvahu. Dala som výpoveď, rozišla som sa s priateľom, odsťahovala sa do cudzieho mesta.

 

Začiatky boli strašné. Nevedela som si zvyknúť, mala som nepríjemných spolubývajúcich, práca bola tiež dosť náročná. Veľa večerov som preplakala, sama a v postate úplne stratená. Prišla som o všetky istoty, nevedela som, čo bude ďalej, či to bolo správne rozhodnutie. Keď však prišli prvé úspechy a odhodlala som sa zmeniť podnájom, bolo to oveľa lepšie. Uvedomila som si, že to bolo moje rozhodnutie a každý deň teraz závisí len na mne. Bol to nezvyk, bolo to náročné, no našla som čaro takéhoto slobodného života.

 

A teraz sa rada vraciam domov, stretávam sa s priateľmi, počúvam o živote v našom meste. Už nie som „ich“, už tam nepatrím, viem, že život ponúka množstvo príležitostí a dá sa z neho tešiť, dá sa naplno prežiť. Nemám dátum svadby, netuším, čo sa stane zajtra, nie som zabezpečená a s vyhliadkou pokojného zvyšku života. No ráno vstávam s dobrou náladou, pretože tento život je skutočne môj. So všetkými radosťami aj problémami. Som slobodná aj zodpovedná. Mám pocit, akoby som teraz svoj život maľovala. A používam pri tom intuíciu a najmä veľmi pestré a veselé farby,“ spokojne uzatvára Zdena.

Späť