Príbeh o nešťastí, ktoré sa na jednom človeku nespravodlivo vyvŕšilo. Pred desiatimi rokmi bol Milan zdravý tridsaťročný chlap. Železničiar s kopou plánov. Ojedinelá diagnóza – vaskulitída - si však začala ukrajovať z jeho tela: Milan najskôr stratil zrak, potom sluch, krváca takmer non-stop a doslova potí krv. Hnisavé rany má po celom tele. Zvonku aj zvnútra. Hlavu má obviazanú hrubou vrstvou gázy, prekrytá musí byť aj tvár. Keď ide von, nasadí si na obväzy aj prilbu. Potrebuje dýchací prístroj, mama mu pravidelne prečisťuje krv a s božským kľudom mu na chrbát rukami píše písmenká, ktoré si Milan poskladá do slov a začne rozprávať. Osud mu dožičil aspoň hlas, takže, hoci nepočuje, bravúrne rozpráva. A môže aj chodiť. Milan je raritou, jeho osud by vydal na román - ako sa nezblázniť z nešťastia, bolesti a chudoby, v ktorej sa spolu s milovanou mamou ocitli...
