Veselo ma porovnával s milenkou...

Po dvadsiatich rokoch spoločného života sa manželia nestačili čudovať. Ich súkromný život sa nenápadne rútil do záhuby. Žena tri roky pracovala v blízkej Viedni. Omámená šuchotom zarobených peňazí, nestačila registrovať zmenu správania jej chorľavého manžela.

Jej temperament ho oberal o silu i zdravie. Energia mu sústavne ubúdala. Túžil po pokoji a skromnej, citlivej žene. Mali už odrastené deti, ktoré si zariaďovali svoj vlastný súkromný život. Čoraz viac osamotený muž nástojčivejšie prichádzal k poznaniu, že v nej doteraz nenachádzal veľa pochopenia. Rozhodol sa pre razantnú zmenu.

Zrazu bol zaľúbený ako kedysi. Cítil sa ľahký ako pierko...

Začal sa zaoberať sám sebou a svojim zdravím. Po dokonalej zdravotnej prehliadke mu uznali 60-percentnú invaliditu. Nemilé zistenie pre 46-ročného muža. Vybavil si liečenie a snažil sa postupne prevziať vládu nad sebou.

Pobyt v prítomnosti ľudí s rovnakou diagnózou mu evidentne prospel. Nabil sa potrebnou energiou. Úsmev sa mu postupne vrátil späť.

Častejšie vystavoval svoje telo hrejivým slnečným lúčom. Chodil bicyklovať, veľa plával a po večeroch sa vnáral do zaujímavých kníh. Venoval sa meditácii a sebapoznávaniu. Na jednom z liečení sa bližšie spoznal so ženou, ktorá ho mimoriadne priťahovala. Jednoduchá – sivá myška mu zaliezla hlboko pod kožu. V jej prítomnosti okamžite pookrial. Zblížili sa.

Zrazu bol zaľúbený ako kedysi. Cítil sa ľahký ako pierko. Celý deň pospevoval a úsmev mu zdobil tvár. A veselo porovnával. Povahové črty jeho dvoch žien boli diametrálne odlišné. Jedna vyrábala ustavičné napätie, druhá bola oázou pokoja. S jednou si len užíval, s druhou žil všedný manželský život. Jeho razantná zmena bola zrejme nevyhnutnosťou...

S pozdravom Monika